Ľudia ale ťažko nesú miznutie tradícií a pôvodných výrobných postupov. Niekto si je dokonca ochotný priplatiť za to, že výrobok nie je vyrobený na stroji. Cenené sú aj prípadné nepresnosti a nedokonalosti ručnej výroby. Remeslo je žiadané vždy, keď je potrebné vyrobiť jedinečný výrobok. O jednom stroji tam, kde by ste ho neočakávali, o tom je tento článok.

Začalo to celé asi pred desiatimi rokmi, keď mi Peter daroval starý skener. Vedel som, že v skeneri sú dva krokové motory a že ho prerobím na niečo zaujímavé. Raz, niekedy. Ten skener sa so mnou sťahoval štyri krát! No nič, nie je to jediná rároha, čo mám.

Pred dvoma rokmi som pod stromček dostal hodiny s Arduinom, čo je mikro-počítač v cene okolo 5 Eur. Zaujalo ma to a kúpil som si tých Arduin odvtedy ešte pár. (No dobre, pár desiatok, pracujem totiž aj na iných super projektoch okrem vajcomaľovača.)

Vrátil som sa do čias štúdia na SPŠE a narýchlo rozmýšľal, čo všetko by sa s Arduinom dalo spraviť. Keďže som po škole presedlal z elektrotechniky na grafiku, hľadal som niečo z tejto oblasti. Stále som mal v hlave ten starý skener. Chcel som niečo jednoduchšie, ako 3D tlač, ale vyrobiť plotter (2D kreslič) mi prišlo príliš obyčajné. V tom mi to napadlo - kraslice!

Samozrejme, začal som googliť a hneď bolo jasné, že nie som prvý, komu to napadlo. Objavil som firmu, čo predáva stavebnicu Eggbot. Cenovo však bola okolo 300 dolárov a neponúkala žiadnu zábavu pri stavaní - teda napätie, či to vlastne nakoniec bude fungovať.

Pri takýchto veciach totiž platí, že cesta je cieľ. Už len preto, že keď to postavíte, tak máte zase o jednu rárohu na povale navyše a to sa dá cieľom nazvať len ťažko.

Čiže, nakúpil som ešte pár vecí a pustil som sa do výroby vlastného robota na maľovanie vajíčok. Náklady boli:  Arduino (mikropočítač, 5 libier) a Easydriver (ovládač motora, 2 libry), servo som doma mal. Nakoniec som skončil pri tom, čo bolo tak trocha jasné už od začiatku, kúpil som aj nové krokové motory, tie zo skeneru neboli také jemné, čiže za 10 libier jeden. Závitovú tyč som zohnal v Hornbachu za 67 centov/meter. Na preglejku, z ktorej som chcel postaviť bočnice, som si samozrejme musel kúpiť novú pílu za 220 Eur, tú do nákladov ale počítať nemôžeme, ešte ju raz niekedy plánujem použiť, asi ;)

Výsledná podoba robota

Stavba nešla tak rýchlo, ako som predpokladal. Jednak tie objednané veci chodili vždy poštou tak mesiac a pol a za druhé som sa nikam neponáhľal - Veľká noc je každý rok, ak by som to nestihol, nič sa nedeje. Trocha som sa natrápil s mechanikou robota, s uchytením vajíčka a fixky. Celé je to postavené tak, aby to zvládlo kreslenie na rôzne veľké predmety. Po pár neúspešných pokusoch sa predsa len objavilo prvé pomaľované vajce.

Jedno video je za milón slov:

http://www.youtube.com/watch?v=waT6xUnY7TY

Ako to teda funguje?

V počítači si pripravíte vektorový motív v obdĺžnikovom formáte. Ten sa potom premietne po celom obvode vajíčka. 

Vektorový motív musí byť vo forme liniek. Ak chcete nejakú plochu vyplniť, musíte ju šrafovať hustou linkou, ktorú potom fixka kopíruje a vyfarbí plochu rovnako, ako keď vyfarbujete rukou. Ak chcete viacfarebný motív, stačí ho rozdeliť do očíslovaných vrstiev a v príslušnom momente vám program vždy dá čas na výmenu fixky.

Do programu Inscape existuje rozšírenie Eggbot, ktoré zabezpečí všetko potrebné. Inscape je zadarmo šírený vektorový program, podobný Adobe Illustrator. Rozšírenie Eggbot preloží vektorový motív do G kódu, používaného napríklad aj pri 3D tlači alebo CNC frézovaní.

G kód sa následne pošle cez USB do Arduina, ktoré si tento G kód preloží priamo na povely motorom a servu. Jeden motor otáča celým vajíčkom, druhý motor otáča rameno s fixkou a tretí motor - servo - zdvíha fixku, keď ju potrebujeme premiestniť na iné miesto bez toho, aby kreslila. Rameno s fixkou vlastnou váhou tlačí na vajíčko a kopíruje tak jeho nedokonalý tvar.

G kód vyzerá principiálne nejako takto:
Zdvihni fixku!
Otoč vajíčko o 10
Otoč rameno o 20
Polož fixku!
Otoč vajíčko o 5 opačným smerom
Otoč rameno o 3

...atď, všetko sa deje rýchlo a automaticky.

Ďalej je to len o príprave vhodného motívu. Ideálne sú motívy jedným ťahom, pri ktorých sa fixka nemusí veľmi zdvíhať. Zdvíhanie a premiestňovanie fixky celý proces veľmi zdržuje. Jednoduchý motív zvládne vajcomaľovač za 2-3 minúty, zložitý môže trvať aj hodinu.
Na vajíčka sa dajú kresliť i fotky, treba ich však najskôr previesť do vekorového formátu, ideálne teda vykresliteľného linkou. Na to som objavil maličký program Stipplegen, ktorý pomocou zložitého algoritmu prevedie fotografiu do množiny rôzne veľkých a rôzne rozmiestnených bodiek.


S čím sa dá ešte experimentovať, sú farby, či už fixiek / popisovačov, alebo aj samotného vajíčka. Veľmi pekne ukáže metalický popisovač na tabuľovo čiernom vajci.

Na originálny eggbot existuje aj vyhrievané rameno s voskovou hlavou. Na vajíčko potom kreslíte voskom, následne ho celé zafarbíte a nakoniec vosk utriete ako pri tradičnej metóde.

Vajcomaľovač nie je obmedzený len na maľovanie vajec, úplne s prehľadom zvláda vianočné gule, golfové či pingpongové loptičky, alebo aj žiarovku.


Neviem či sa tu na SAShE nájde niekto, kto by si chcel takýto vajcomaľovač postaviť, každopádne, ak sa chcete dozvedieť viac, odporúčam googliť frázy eggbot, spherebot, eggduino a stipplegen.

Originál EggBot - http://egg-bot.com/
Eggduino - Arduino software - https://github.com/cocktailyogi/EggDuino
SphereBot - 3D model na vytlačenie - http://www.thingiverse.com/thing:201052
StippleGen - Bodkovací program - http://wiki.evilmadscientist.com/StippleGen